Rastliny vyžadujú rovnomerné zásobenie živinami. Nové poznatky potvrdzujú, že správne vyživovaná rastlina sa vlastnými obrannými látkami bráni proti škodlivým činiteľom, škodcom aj mikróbom.

Prednosťou minerálneho hnojenia je možnosť presného dávkovania a rýchleho pôsobenia živín na rastliny. To sa vzťahuje najmä na tekuté formy hnojív.

Pre vhodnú aplikáciu hnojív je potrebné poznať zásobu živín, z toho dôvodu odporúčame každoročne dať na rozbor pôdne vzorky a podľa výsledkov následne aplikovať hnojivá.

Rastliny potrebujú pre svoj rast a vývoj 12 základných živín, ktoré sa môžu v pôde vyskytovať, ale väčšinou nie sú v dostatočnej miere zastúpené pre dosiahnutie vysokých výnosov. Preto je dôležité tieto doplniť do pôdy v podobe hnojív, ktoré môžu byť rýchlo prijateľné a využiteľné rastlinami. Plodiny vyžadujú vyrovnanú zásobu základných živín počas celého vegetačného obdobia, ktoré v rôznom pomere podporujú potreby rastlín. V prípade, že niektoré živiny sú v nedostatku, rastliny síce rastú, ale výnosy sa znižujú.

TRI ZÁKLADNÉ ŽIVINY - dusík, fosfor a draslík sú potrebné pre široký rozsah rastových procesov rastlín

TRI DOPLNKOVÉ ŽIVINY - vápnik, horčík a síra sú potrebné v takej istej miere ako predchádzajúce, ale aplikujú sa v menších dávkach

ŠESŤ ZÁKLADNÝCH MIKROELEMENTOV - bór, meď, železo, mangán, molybdén a zinok sa aplikuje vo veľmi malých dávkach, ale sú v nemalej miere potrebné pre dobrý vývoj rastlín. Ich nedostatok sa prejaví len pri veľkom odčerpaní z pôdy pri nedodržaní osevného postupu.

dusík (N) - je najdôležitejšou živinou, avšak jeho obsah sa nedá presne určiť, nakoľko je veľmi nestály. Je nevyhnutný pri formovaní bielkovín, aminokyselín a enzýmov. N sa v pôde nachádza v organickej (odumreté časti rastlín a živočíchov) a anorganickej forme. Anorganický N predstavujú dusičnanové (NO3-), amónne (NH4-) a dusitanové (NO2-) ióny.

Dusičnanový N sa nachádza v pôdnom roztoku a pohybuje sa v súlade s pohybom pôdnej vody. Pri prebytku vody sa tento N presúva spolu s vodou mimo koreňovú zónu rastlín.

Amónny N je viazaný na pôdny sorpčný komplex a ak nie sú v pôde dlhší čas priaznivé podmienky pre nitrifikáciu / t.j. jeho premenu na dusičnanový dusík/, môže sa v pôde udržať relatívne dlho. Za priaznivých podmienok sa činnosť nitrifikačných baktérií transformuje na dusičnanovú formu N.

Rastliny prijímajú N v obidvoch formách. Ak rastlina prijíma amónny N nastáva okysľovací efekt pre rastlinu a pre okolité prostredie, v prípade príjmu dusičnanového N nastáva alkalický efekt. Z toho dôvodu extrémna výživa jednou alebo druhou formou môže vyvolať nerovnováhu v rastlinách alebo ich prostredí a tak ovplyvniť príjem ďalších živín.

fosfor (P) - podporuje vývoj koreňového systému, tvorbu kvetov, semien a plodov. Príjem fosforu z hnojív rastlinami sa značne zvyšuje zvyšovaním dávok dusíka. Fosfor plní nezastupiteľnú funkciu v procesoch fotosyntézy, dýchania, metabolizme cukrov, bielkovín a v ďalších premenách. Nedostatok fosforu sa prejavuje na listoch, ktoré sú drobné, tmavozelené. Pletivo dolných listov od špičky hnedne a odumiera bez predchádzajúceho žltnutia, čo sa postupne rozšíri na celé rastliny.

draslík (K) - je dôležitý pri vytváraní koreňov a plodov a tiež ich jednotnú veľkosť a vyfarbenosť. Zlepšuje kvalitu produkcie, skladovateľnosť a zvyšuje obsah cukru. Pri vyššom obsahu cukrov sú rastliny odolnejšie voči stresovým faktorom ako chlad, teplo atď. Nedostatok draslíka sa prejavu zakrpateným vzrastom, žltnutím a zasychaním okrajov listov.

vápnik (Ca) - zlepšuje kvalitu produkcie, skladovateľnosť, odolnosť voči chorobám a infekciám od škodcov, neutralizuje prekyslenie pôdy, zlepšuje aktivitu pôdnych mikroorganizmov, nepriamo redukuje háďatká aj pôvodcov nádorovitosti kapustovitých rastlín. Nedostatok Ca sa prejavuje zastavením rastu, najmä mladých rastlín Nadbytok Ca viaže stopové prvky ako bór, železo, meď, mangán a zinok

horčík (Mg) - zvyšuje intenzitu fotosyntézy, aktívne pôsobí i na enzýmy používané v spracovaní fosforu a predchádza vzniku chloróz - svetlozelené až žltkasté listy, kým žilnatina zostáva zelená

síra (S) - zaisťuje optimálny podiel chlorofylu v listoch, zohráva dôležitú úlohu v látkovom metabolizme, podporuje tvorbu špecifických látok, ktoré ovplyvňujú chuť, vôňu a arómu rastlín. Síra je nesmierne mobilná v rámci koreňovej zóny a v rámci celej rastliny. Zvyšuje zimovzdornosť a toleranciu voči suchu. Rastliny potrebujú rovnaké alebo väčšie množstvo síry ako fosforu. Nedostatok S spôsobuje žltnutie listov, ktoré začína od najmladších a pri trvalom nedostatku prechádza i na spodné listy, zmenšuje sa veľkosť listov, stonky drevnatejú, spomaľuje sa vývin rastlín.

bór (B) - napomáha dobrému prezimovaniu, podporuje vyrovnaný rast všetkých rastlinných partií, kvitnutie a zvyšuje fertilitu. Bór je nevyhnutný pre karfiol, zeler, mrkvu a cviklu. Nadbytok B je charakteristické zožltnutie špičiek listov, ktoré sa neskôr rozšíri a celý list zhnedne.

mangán (Mn) - je veľmi dôležitý stopový prvok, nevyhnutný najmä pri formovaní chlorofylu. Najviac prítomný je pri pH 6,0, vápnenie alebo vysoké pH jeho príjem a tiež je ťažko prijateľný zo suchej pôdy.

železo (Fe) - zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe chlorofylu, 90% celkového množstva Fe v liste je obsiahnuté v chloroplastoch. Nedostatok Fe sa prejavuje žltnutím listov (chlorózou) - nedochádza k tvorbe chlorofylu.

zinok (Zn) - je súčasťou produkcie chlorofylu a reguluje spotrebu cukrov. Najviac prijateľný je pri hladinách pH 5,5-6,5. Pri vyššej hladine P má rastlina obmedzený prístup k zinku.

meď (Cu) - má nevyhnutnú funkciu pri raste, je súčasťou procesu tvorby chlorofylu. Najdostupnejšia pre rastlinu je pri pH 5,0. V pôde je medi obyčajne dostatok, v organických pôdach býva príjem obmedzovaný. Dodávanie medi do vinohradníckych pôd meďnatými fungicídnymi prípravkami občas môže zapríčiniť jej nadbytok Nedostatok sa môže vyskytnúť zriedkavo, doplnenie meďnatými prípravkami je pomerne jednoduché.

molibdén (Mo) - v rastline sa nachádza viazaný na organické zlúčeniny. Zúčastňuje sa pri tvorbe enzýmov. Nedostatok Mo spôsobuje znižovanie rastu, fotosyntézy, hromadia sa nitráty. Najčastejšie sa nedostatok prejavuje na kyslích pôdach.